Tváre za postavami.

Alexander mal kedysi kompletnú rodinu — otca, matku a dvoch bratov. Potom prišla strata, jedna rana za druhou. Najprv mu zomrel otec. Potom zomrel jeho mladší brat. Matku premohol smútok a prešla k alkoholu. Alexander a jeho starší brat, len jeden rok od seba, zostali sami v prázdnom byte, hladní a prechladnutí, zatiaľ čo ich matka na niekoľko dní zmizla.

Nakoniec vážne ochorela a zomrela. Dvaja chlapci boli umiestnení do detského domova. Tam sa zoznámili so ženou, ktorá sa mala stať ich pestúnkou – mamou Irou. Dala im rodinu, domov a budúcnosť v Odese.

V roku 2018 Alexander nastúpil do školy a podľa veku bol zapísaný priamo do tretieho ročníka. Kým jeho spolužiaci už vedeli čítať a písať, on sa po prvý raz učil písmenká a čísla. Mama Ira sedela vedľa neho, trpezlivá a nehybná, pomáhala mu dobehnúť.

V roku 2025 ukončil deviaty ročník a zapísal sa na Vysokú školu strojársku a technologickú v Odese, kde študoval elektrotechniku. Jeho motivácia je osobná a vlastenecká: Ukrajina je stále vo vojne. Výbuchy stále otriasajú mestami. Ničené sú školy, domy a nemocnice. Alexander chce byť jedným zo špecialistov, ktorí pomáhajú pri ich prestavbe – a sníva o Ukrajine, kde má každý dom elektrinu.